Vatikán 29. decembra – Teológovia majú pre Cirkev v dnešnej turbulentnej historickej chvíli nezastupiteľnú úlohu. Na túto tému hovoril Svätý Otec František pri stretnutí s členmi Talianskej teologickej asociácie (Associazione teologica italiana, ATI) pri príležitosti 50. výročia jej založenia. Stovku teológov a teologičiek prijal pápež dnes na poludnie v Klementínskej sále. Prinášame vybrané myšlienky z jeho príhovoru:
„Stojí za povšimnutie, že Talianska teologická asociácia vznikla, ako sa uvádza v prvom článku vašich Stanov, «v duchu služby a jednoty naznačenej II. vatikánskym ekumenickým koncilom». Cirkev sa musí stále odvolávať na tento koncil, ktorým sa začala «nová etapa evanjelizácie» (Bula Misericordie vultus, 4), a ňou sa Cirkev ujala zodpovednosti za ohlasovanie Evanjelia novým spôsobom, priliehavejším pre svet a kultúru, ktoré sa do hĺbky zmenili.
Je zrejmé, že táto úloha si vyžaduje od celej Cirkvi, a od teológov osobitne, aby sa jej zhostili v duchu „kreatívnej vernosti“: vo vedomí, že za týchto 50 rokov došlo k ďalším premenám a v dôvere, že Evanjelium sa naďalej dokáže dotknúť mužov a žien aj v dnešnej dobe. (...)
Zvlášť zrejmým ovocím Koncilu a bohatstvom, ktoré sa nesmie stratiť je skutočnosť, že ste si uvedomili a naďalej cítite nevyhnutnosť „robiť teológiu spoločne“, ako združenie, ktoré zahŕňa v súčasnosti 330 teológov. Tento aspekt je „vecou štýlu“, ktorý už sám osebe vyjadruje niečo podstatné z tej Pravdy, do služby ktorej sa dáva teológia.“
Pápež František zdôraznil, že služba teológa nesmie byť „individualistická, partikularistická, alebo ešte horšie, v konkurenčnej logike. Teologické bádanie nemôže byť bádaním jednotlivca, ale osôb, ktoré sú ponorené do čím väčšej teologickej komunity, ktorej sa cítia a reálne sú súčasťou, zaangažovaní vo vzťahoch solidárnosti a tiež pravého priateľstva. Toto nie je len nejakým prídavným aspektom teologického ministéria!“
Ďalšia skutočnosť, na ktorú Svätý Otec upozornil, sa týka správneho zmyslu pre veci viery, ktorý v Cirkvi nie je výsadou iba čisto teológov, ale celého Božieho ľudu.
„Sú tu aj veľmi jednoduchí ľudia, ktorí dokážu mať dobre zaostrený „zrak viery“. V tejto živej viere svätého veriaceho Božieho ľudu sa každý teológ musí cítiť ponorený a musí si tiež uvedomovať, ako ho táto viera drží, nesie a objíma. To však nič neuberá na tom, že je tu vždy potreba tej špecifickej teologickej práce, ktorou, ako vravieval svätý cirkevný učiteľ Bonaventúra, možno dospieť ku „credibile ut intelligibile“ - k tomu, čo veríme, tak aby sme tomu rozumeli.“
O dôležitosti teológie v dnešnej situácii Cirkvi sa vyjadril Svätý Otec týmito slovami:
„Predovšetkým v túžbe po takej Cirkvi a v takej jej perspektíve ako Cirkvi vychádzajúcej do misie, sa teologická služba javí v tejto turbulentnej historickej chvíli osobitne dôležitá a naliehavá. V skutočnosti, takto chápaná Cirkev starostlivo dbá o to, ako som to povedal v Evangelii gaudium, aby jasne ukázala ženám a mužom, čo je centrom a základným jadrom Evanjelia, čiže «nádhera spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi.» (č. 36).
Táto zásadne dôležitá úloha si v dobe veľkej komplexnosti a nebývalého vedeckého a technického rozvoja a v kultúre, ktorá bola v minulosti preniknutá kresťanstvom, ale do ktorej sa dnes môžu votrieť zdeformované predstavy o samotnom srdci Evanjelia, si naozaj nepostrádateľne vyžaduje veľkú teologickú prácu.“
Svätý Otec vymenoval aj konkrétne výzvy dnešnej doby, ktoré jasne poukazujú na nezastupiteľnú úlohu teológie a zároveň na náročnosť jej úlohy:
„Potrebujeme takú teológiu, ktorá pomôže všetkým kresťanom ohlasovať a ukazovať predovšetkým spásonosnú tvár Boha, milosrdného Boha, a to najmä v súvislosti s niektorými bezprecedentnými výzvami doliehajúcimi dnes na človeka: akou je výzva týkajúca sa ekologickej krízy, rozvoja neurovied alebo techník, ktoré môžu modifikovať človeka; akou je výzva čoraz väčších sociálnych nerovností alebo migrácií celých národov; akou je výzva teoretického relativizmu, ale aj toho praktického.“
Celkom na záver pápež spontánnymi slovami dodal, že dnes sa osobitne žiadajú tri veci:
„Robiť teológiu v žasnutí. V tom žasnutí, ktoré nám prináša Kristus, stretnutie s Kristom“. Žiada sa ďalej „robiť teológiu na kolenách, tak ako veľkí otcovia“ Cirkvi. A do tretice, dodal pápež František, je potrebné „robiť teológiu v Cirkvi, čiže uprostred svätého veriaceho Božieho ľudu, ktorý (...) má čuch pre vieru (...) ten sensus fidei, zmysel pre vieru, ktorý sa vo viere nemôže zmýliť.“ -ab, jb-
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/12/29/pr%C3%A1ca_teol%C3%B3gov_je_…